Svätopluk Mikyta a Palo Macho

Spolupráca Pala Macha so Svätoplukom Mikytom vznikla z iniciatívy Pala Macha so zámerom ukázať možnosti integrácie rôznych médií. Znalosti a suverénne ovládanie technológie umožňuje Machovi do sveta skla uviesť výtvarníkov, pre ktorých je toto médium neznáme a nové.

Palo Macho sa ako jediný v rámci slovenského skla zaoberá maľbu na sklo, či lepšie povedané maľbou v skle, či sklenenou maľbou....Jeho maľba je predovšetkým maľbou. Sklo je nosičom pre maliarske gesto. Figuruje miesto plátna, či iného tradičného podkladu.

Zároveň sklo ako materiál so špecifickými vlastnosťami otvára pre maľbu iné možnosti, ktoré Macho naplno využíva. Sú to logicky vlastnosti skla, ktoré iný materiál neprinesie – priehľadnosť, čiže možnosť obojstranného vnímania, schopnosť pohlcovať svetlo, ale ho aj prepúšťať, možnosť vrstvenia maliarskych stôp v priestore, haptické niekedy až reliéfne kvality povrchu.... Všetko toto poskytol materiál skla aj pre kresbu Svätopluka Mikytu.

Svätopluk Mikyta je vynikajúci kresliar. Vyšiel z grafickej tvorby, kde línia hrá významnú rolu. Pre možnosť permanentnej každodennej tvorby kedykoľvek a kdekoľvek sa Mikyta už roky vyjadruje najmä médiom kresby. Mnoho umelcov aj v súčasnosti kresbu využíva, ale len málokto natoľko sústredene a sebavedome ako Svätopluk Mikyta, nie ako skicu, ale ako konečné dielo.

Svätopluk Mikyta sa v kresbe sústredí na dve oblasti: prekresby už existujúcich diel – zväčša starých tlačí alebo fotografií a na denníkové kresby, každodenné záznamy a úvahy na papier A4. Prekresby vstupujú už do hotového vizuálneho priestoru, často deformujú, manipulujú predlohu, ironicky komentujú, odhaľujú skryté významy privlastneného obrazu. Denníkové záznamy sú kresbou a la prima ceruzou, fixami, perom, či kopírákom. Čisté jasné línie vymedzujú tvary bez zaváhania, odhaľujú presnosť a precíznosť, jednoznačnosť autorových zámerov. Symbolické kresby sú úvahami o dianí v bezprostrednej blízkosti autora, v miestach, kde sa pohybuje, predovšetkým na Slovensku, o jeho súčasnej podobe. Symbolické kresby sú kompozíciami zloženými z „mikytovských“ motívov, ktoré majú pre autora vlastné (skryté) významy: zemiaky, kopije, laná, ruky, kríže atď. Mikytove kresby komentujú tento svet, s iróniou, aj nostalgiou, niekedy sú tvrdo sarkastické, inokedy sú smutné, či láskavé. Tieto kresby sa objavili teraz v novom médiu: skle.

Pri vzájomnej spolupráci vždy raz jeden alebo druhý autor vstupovali do už hotovej kresby/maľby toho druhého. Jedna séria diel sú kresebné vstupy Svätoluka Mikytu do maľby prípadne maľby a kresby Pala Macha. Macho tento raz zostáva striktne monochromatický, minimalistický, jeho vstup do maliarskej plochy skla je gestický, niekedy dokonca len jedeným minimalistickým ťahom štetca. Predstavuje symbolické architektúry, priestory, definované líniou a štruktúrou bielej farby. Machov vstup je redukovaný na bielu farbu na tmavom podklade alebo bielu kresbu s maľbou na matnom skle. Týmto spôsobom, absolútnou stratou farebnosti, u Macha netypickou, necháva cielene vyznieť Mikytovu kresbu. Aj Mikyta zostáva tradične minimalistický, vstupom je len čistá, lineárna kresba jedného motívu. Výsledkom sú až „prázdne“ diela, na prvý pohľad až príliž strohé.

Ich moc spočíva vo využití možností skla. Zámerom autorov je prenos kresby presvetlením /premietaním za samotný plát skla. Kresba sa prenáša von na iný podklad prostredníctvom tieňohry, je zdvojená, expanduje do priestoru. Najmä Mikyta vníma práve túto tieňokresbu mimo sklenenej predlohy ako výsledné dielo. Táto efemérna kresba je premenlivá, mnohotvárna. Môže sa deformovať podľa nastavenia tabule skla v priestore, meniť jej intenzita podľa svetla....

Druhou sériou diel autorskej dvojice je kresba medzi vrstvy tabuľového skla. Výsledkom sú sklenené kresby-objekty. V tomto prípade sa kresbou vyjadrujú obaja autori. Macho kresbou v skle, čiastočne reliéfnou, Mikyta ceruzou. Línia grafitom sa zrazu ocitá v priestore, zavesená v hmote skla. Pre Mikytovu kresbu je to nová situácia, stáva sa objostrannou, zároveň priestorovou, pretože sa nachádza vo viacerých vrstvách. Macho sa naopak stále pohybuje vo svojom médiu, kde je doma, avšak reaguje na situáciu – naďalej zostáva minimalistický a vzdáva sa farby.

Obaja autori sa držia svojho najvlastnejšieho, ale dostávajú aj nový impulz, novú skúsenosť, práve vzájomným dialógom, toleranciou k prejavu toho druhého, komunikujú, nepotláčajú sa vzájomne. Ich dialóg môže naďalej pokračovať, pretože pre oboch autorov, (aj obe médiá) sa otvárajú týmto spôsobom stále nové možnosti.